Jana Mutňanská – módní ikona slovenské scény, která ví, jak zaujmout

Jana Mutňanská není jen ikonou slovenské módní scény – je ženou, která propojuje styl, kreativitu a osobní příběhy do jednoho celku. Od modelingových mol a televizních studií, přes psaní knih, až po současnou práci lifestyle novinářky a moderátorky relace Za oponou, Jana ukazuje, jak se dá profesionální život pojmout s grácií, autentičností a lehkostí. Ve svých projektech propojuje módu, kulturu i osobní růst a inspiruje tak diváky i čtenáře, aby hledali své vlastní cesty a nebáli se být sami sebou. A nám je nesmírnou ctí, že nám poskytla rozhovor a stala se součástí naší rubriky..

---

Podnikání & tvůrčí cesta

Vaše kariéra prošla mnoha proměnami – od modelingu přes moderování až po psaní knih. Co vás vedlo k těmto změnám a co vás na každé z těchto rolí nejvíce naplňuje?

Moja kariéra nikdy nebola jednosmerná cesta. Už ako dievča som mala pocit, že jedna rola mi nebude stačiť. Bola som tvorivá, zvedavá a vždy som hľadala spôsob, ako dať svetu vedieť, čo mám v sebe.

Móda bola moja prvá veľká láska – pamätám si, ako som mala deväť rokov a v televízii som pozerala seriál Modelky. V tom momente som vedela, že k tomu svetu chcem patriť. A tak začala moja cesta: najskôr modeling, neskôr súťaže krásy, až som v 21-tke reprezentovala Slovensko na svetovej súťaži krásy Miss Supranational. Bola to kapitola, ktorá ma naučila disciplíne, sebavedomiu a odvahe postaviť sa do svetla reflektorov.

Moderovanie prišlo prirodzene – vlastne to vo mne bolo od základnej školy. Keď sa k tomu pridalo prostredie módnej televízie - Fashion TV, všetko sa spojilo do dokonalého celku: móda, slovo, obraz. Synergia, ktorá mi dávala zmysel.

A potom prišli knihy. Písanie bolo pre mňa terapiou – spôsob, ako sa vyrozprávať z bolesti, odpustiť a zároveň si vysnívať nový príbeh. Slová ma naučili, že ticho na papieri má niekedy väčšiu silu než hlas pred kamerou. Aj preto sa pero stalo mojím každodenným spoločníkom – študovala som žurnalistiku a písala pre magazíny, kde som mohla tvoriť texty, ktoré mali presah.

Keď sa na to spätne pozerám, každá fáza mojej kariéry bola odrazom toho, kým som vtedy bola ako žena. Najskôr malé dievča, ktoré túžilo byť videné. Potom mladá žena, ktorá chcela rozprávať svoj príbeh nahlas. A nakoniec autorka, ktorá zistila, že najväčšia sila je ukrytá v autenticite a v schopnosti pomenovať veci pravým menom. Všetko so všetkým súvisí – a práve v tom je krása tejto cesty.

Jak na vás zpětně působí kniha „Umení lásky“? Vidíte v ní most mezi tím, kým jste byla tehdy, a tím, kým jste dnes?

Absolútne. „Umenie lásky“ pre mňa nikdy nebolo len románom. Bol to denník v prestrojení, miesto, kde som si odkladala úlomky svojho života. Vtedy som o tom veľa nehovorila – nechcela som priznať, že medzi riadkami sa skrýva moje vlastné prežívanie. Dnes to už vidím inak. Nebojím sa odkryť, že písanie bolo mojou terapiou, spôsobom, ako sa vypísať z bolesti, pomenovať chaos a zároveň si vytvoriť priestor pre sny. Dlho som sa pohrávala s myšlienkou, že k nim pridám aj tretí diel a vytvorím trilógiu. Ale keď som sa k tým textom vrátila, uvedomila som si, že už tam nepatrím. Minulosť je cenná, ale nechcem sa v nej zabývať.

Teraz mám v sebe nový vietor, novú silu a úplne inú etapu života. Aj preto už finišujem na ďalšom knižnom projekte, ktorý odráža, kým som dnes. Neviem sa dočkať, kedy uzrie svetlo sveta. Každá kniha je pre mňa mostom. Odkazom, ktorý tu zostane aj vtedy, keď ja pôjdem ďalej. A hoci sa mením – tak ako každá žena – jedno zostáva: túžba zanechať po sebe stopu. Písanie je pre mňa tou najkrajšou formou, ako to urobiť.

V současnosti moderujete relaci „Za oponou“. Co je pro vás na této práci nejzajímavější a co chcete předat divákům?

Moderovanie „Za oponou“ je pre mňa návrat domov. Je to platforma, kde môžem byť sama sebou – od nápadu až po realizáciu. Všetko, čo si vymyslím, dokážem pretaviť do reality. A to je v dnešnom mainstreamovom svete vzácne. Nedávno sme oslávili prvý rok relácie a keď sa na to obzriem, uvedomujem si, že sa nemenil len formát, ale aj ja sama. Kamera má zvláštnu schopnosť nastavovať zrkadlo – človek na nej odhaľuje viac, než si myslí.

Najviac ma baví ten pocit, ktorý sa nedá kúpiť: motýliky v bruchu tesne pred tým, ako sa stretnem s hosťom. Či už to bol spevák Ben Cristovao, futbalista Marek Hamšík alebo herec Vladko Plevčík – zakaždým je to iné, zakaždým vzrušujúce. A práve v tých momentoch cítim, že som na správnom mieste. Možno je to tým, že poznám médiá z oboch strán. Viem, aké to je, keď dávate “678.” rozhovor a odpovedáte na tie isté otázky dokola. Preto sa snažím, aby „Za oponou“ nebolo len ďalšie PR. Chcem, aby to bola spoveď. Intímna, osobná, často plná nečakaných detailov. A niečo v tej dynamike – v energii medzi mnou a hosťom – spôsobí, že sa otvoria a povedia viac, než plánovali.

Myslím si, že to diváci aj poslucháči cítia. Úprimnosť sa nedá zahrať. A ak mám niečo, čo chcem ľuďom odovzdať, tak práve to – že za oponou všetkých našich príbehov sa vždy skrýva niečo skutočné.

Jaké hodnoty a témata se snažíte prosazovat prostřednictvím svých rozhovorů a reportáží?

Pre mňa sú rozhovory viac než formát – sú to mosty. Roky sa pohybujem medzi známymi a úspešnými ľuďmi a vždy ma fascinovalo, čo sa skrýva za ich obrazom. Rada prinášam práve tie momenty, ktoré z nich robia ľudí, nie len celebrity. To, že Soňa Skoncová otvorene prizná, že počas tehotenstva pribrala 26 kíl a prestala počítať váhu. Že Fero Mikloško sa spätne zdôverí, aké ťažké bolo kedysi verejne priznať svoju orientáciu. Alebo že Monika Bagárová bez obalu povie, ako ju nevera bolela a kedy sa ocitla na úplnom dne.

V tých chvíľach viem, že sa cítia v bezpečí. Že so mnou zabudnú na to, že beží kamera. A to je pre mňa najväčšia spätná väzba – že môžu odložiť masku a dovoliť si byť zraniteľní. Samozrejme, nechýba ani smiech a odľahčenie – niekedy sa naozaj viac zabávame než točíme 😊.

Čoraz viac ma ale priťahujú ženské témy. Mám pocit, že my ženy konečne hovoríme nahlas. Už sa nebojíme priznať, čo sa deje za zatvorenými dverami. Že nie vždy sme dokonalé matky. Že niektoré z nás zažívajú fyzické či psychické násilie od partnerov. Že naše telá nevyzerajú ako z obálky, a predsa môžu byť zdravé, silné a krásne. Ak mám cez svoju prácu odovzdať nejakú hodnotu, tak práve túto: že pravda – aj tá bolestivá – nás oslobodzuje. A že ženy majú moc meniť svet, keď si začnú navzájom hovoriť pravdu.

Jak se vám daří udržovat autenticitu ve světě médií, kde je často vyžadována dokonalá image?

Autenticita je v médiách ako malá čierna – nadčasová, ale nie vždy pohodlná. Svet televízie a časopisov vás často láka nasadiť si filter dokonalosti, no ja som zistila, že dlhodobo sa v tom jednoducho nedá žiť. Skôr či neskôr vám tá maska začne byť tesná.

Pre mňa je kľúčom balans. Uvedomiť si, že môžem milovať módu, krásu a estetiku, a pritom zostať skutočná. Nemusím byť perfektná, aby som bola presvedčivá. Ale verte mi, na toto som musela prísť až časom – s vekom. To, čo ma kedysi držalo v zajatí, dnes beriem s väčším nadhľadom. Niekedy som nevyšla z domu bez opätkov a dokonalého stylingu, dnes nemám problém obuť si tenisky a oversize rifle. Ale áno, stále platí jedno pravidlo: aj v nich sa musím cítiť sexi. Lebo autenticita nie je o tom, že sa na všetko vykašlete. Je o tom, že si dovolíte byť pohodlná a zároveň zostať sama sebou. A práve v tom je tá najväčšia sila.

Čím viac som sa prestala snažiť pôsobiť bezchybne, tým viac som začala priťahovať ľudí, ktorí nehľadajú „image“, ale človeka. Paradoxne, práve chyby a zraniteľnosť robia rozhovory aj texty živými. Diváci či čitatelia okamžite cítia, keď je niečo hrané. A preto verím, že najväčšia sila v médiách je hovoriť veci pravdivo – aj keby zneli v našom svete šoubiznisu menej „instagramovo“.

Vnímáte rozdíl mezi prací před kamerou a psaním? Co vám dnes přináší největší radost a pocit naplnění?

Pre mňa je písanie a moderovanie ako dve strany jednej mince – krásna symbióza, ktorá mi dáva balans. Niekedy túžim byť sama so sebou, v saténovom pyžame, s pohárom Pinotu a prstami ťukajúcimi do klávesnice. Vtedy mám pocit, že čas patrí len mne, že si môžem dovoliť spomaliť, premýšľať a tvoriť v úplnom tichu.

A inokedy zasa cítim potrebu vyniknúť na obraze. Oblečiem si šaty od dizajnéra, nechám sa krásne nalíčiť a vstúpim pred kameru s nadšením, že ma čaká dialóg s niekým, kto má svoj príbeh. To je pre mňa ten druhý extrém – energia, iskra a adrenalín, ktoré mi pripomínajú, že život sa neodohráva len v introvertnom svete slov, ale aj v pulze okamihu.

Práve v kombinácii týchto dvoch polôh nachádzam naplnenie. Písanie mi dáva hĺbku a introspektívu, kamera zasa ľudský kontakt a okamžitú spätnú väzbu. Jedno bez druhého by som už nechcela – potrebujem oboje, lebo až spolu vytvárajú obraz mňa samej.

Osobní život & inspirace

Kdo jsou ženy, které vás nejvíc inspirovaly během vaší kariéry a života?

Najväčšou ženou môjho života je moja mama. Je pre mňa symbolom sily, ktorá sa neukazuje navonok, ale cíti sa v každom geste. Porodila štyri deti a hoci sme nikdy nemali veľa navonok, vo vnútri našej rodiny bolo vždy dosť – lásky, sily a vzájomnosti. Spolu s otcom nám dali pevnú výchovu a hodnoty, ktoré sa stali tou najväčšou istotou. Nikdy nezabudnem na to, keď mi mama rozprávala, že pri mojom pôrode išlo o život – jej alebo môj. Dodnes sa mi tisnú slzy do očí, keď si uvedomím, aká tenká hranica nás mohla rozdeliť. Možno práve preto je naše puto také hlboké. Ona je mojou najväčšou energiou – v momentoch, keď už sama nevládzem, stačí, že si na ňu spomeniem.

Veľkou inšpiráciou je pre mňa aj partnerský vzťah mojej mamy a otca – neuveriteľných 49 rokov bok po boku. Ich príbeh je dôkazom, že láska dokáže prežiť všetky búrky a aj po rokoch zostať oporou. O to viac si to uvedomujem teraz, keď je ocino druhý rok po ťažkom infarkte a mama sa oňho stará s takou láskou a oddanosťou, až mi puká srdce od dojatia. Ukazujú mi, že láska nie je len o veľkých gestách, ale o každodenných drobných činoch, ktoré majú tú najväčšiu silu. 

Vo všeobecnosti ma fascinujú ženy, ktoré majú vedľa seba rovnako silných mužov a spoločne tvoria celok, ktorý nič nezlomí. Pretože skutočná sila ženy sa podľa mňa ukazuje aj v tom, že si dokáže vybrať partnera, s ktorým môže rásť – a nie sa strácať.

Co pro vás znamená ženskost a jak ji vyjadřujete ve své každodenní činnosti?

Ženskosť pre mňa nie je len o vzhľade, ale o energii. O tom tichom sebavedomí, ktoré necíti potrebu kričať, a predsa je prítomné v každom geste. Je to schopnosť byť jemná a zároveň pevná, vedieť sa zasmiať aj poplakať, tvoriť aj búrať, keď je to potrebné.

V každodennom živote ju neukazujem len tým, čo si oblečiem, ale najmä tým, ako sa rozhodujem a čo si dovolím. Ženskosť je pre mňa sloboda – sloboda povedať nie, keď to tak cítim, sloboda snívať vo veľkom a zároveň sa tešiť z maličkostí. A možno aj schopnosť pretaviť zraniteľnosť na odvahu, pretože práve tam sa ukrýva jej skutočná sila. Ale toto všetko som sa musela naučiť. Vlastne, stále sa učím. 

Jaké jsou vaše plány do budoucna? Existují projekty, na které se těšíte a které propojují módu, rozhovory a psaní?

Ako som už spomínala, veľmi sa teším na svoju ďalšiu knihu. Tentokrát bude mať oveľa osobnejší tón – v štýle Carrie Bradshaw. Chcem písať o láske a vzťahoch, o ženách a ich príbehoch, o rozhovoroch s kamarátkami pri víne, kde sa pitvá všetko od mužov až po naše vlastné ilúzie. Tieto témy sú pre mňa nekonečnou studnicou inšpirácie – pretože láska a ženy nikdy neprestanú mať nové kapitoly.

Samozrejme, prajem si, aby sa mojej relácii aj magazínu EMMA darilo aj naďalej. Je to miesto, kde sa spája moja vášeň pre rozhovory, príbehy a autenticitu. A netajím sa tým, že by som sa opäť rada vrátila aj do televízneho prostredia – predsa len, kamera bola a je súčasťou môjho sveta.

Zároveň chcem podporovať akékoľvek zmysluplné projekty – či už ženské, športové alebo tie, ktoré pomáhajú zvieratám. Som ambasádorkou módnej platformy Suggérer, kde sa snažíme stáť pri česko-slovenských dizajnéroch a umelcoch a dávať im priestor, ktorý si zaslúžia. Verím, že presne v takýchto aktivitách je sila – v prepájaní ľudí, príbehov a hodnôt, ktoré nás presahujú.

Jaké poselství byste chtěla předat lidem, kteří sledují vaše projekty a inspirují se vaším příběhem?

Ak by som mala niečo odkázať ľuďom, ktorí sledujú moju cestu, tak to, že život nemusí byť dokonalý, aby bol krásny. Učí ma to každý deň. Nebáť sa zlyhať, priznať si slabosť, postaviť sa po páde a ísť ďalej – aj o tom sú moje projekty, rozhovory či knihy.

Ak sa mi podarí ľuďom odovzdať aspoň jedno, tak nech je to odvaha žiť svoj príbeh – bez filtra, s otvoreným srdcom a s vedomím, že aj tie najťažšie kapitoly môžu byť začiatkom niečoho nového.

---

Jana Mutňanská je tváří, která určuje tempo. Modeling, média i žurnalistika se v jejím podání spojují do jednoho – do stylu, který je vždy aktuální, sebejistý a dokonale vlastní.

IG: @janamutnanska

spotify ZA OPONOU: https://open.spotify.com/show/0QNOLf7Hdd2y0ddeiZ0eLQ